Ekonomika výroby mlieka

Množstvo mlieka, ktoré Slovensko v roku 2021 dodalo do mliekarní, predstavuje 0,6 % z celkového množstva, ktoré bolo dodané na spracovanie do mliekarní v EÚ. Za posledné roky ukončilo svoju činnosť až 37 % chovateľov dojníc. Dôvodom boli rastúce vstupy v chove dojníc, neadekvátna nákupná cena surového kravského mlieka a nerovnaká výška podpôr v porovnaní s európskymi krajinami, ktoré roky prehlbujú stratu. Preto je oblasť výroby surového kravského mlieka na Slovensku dlhodobo problémová.

Podľa údajov Štatistického úradu v roku 2021 oproti roku 2020 prišlo k poklesu počtu hovädzieho dobytka o 8 200 kusov zo 442 253 kusov na 434 089 kusov. Počet kráv klesol len o 188 kusov (zo 191 517 ks na 191 329 ks) a počet dojníc o 1 981kusov zo 122 049 ks na 120 068 ks. Posledných 5 rokov v tabuľke č. 1 poukazuje na klesajúcu tendenciu stavov zvierat.

V ročenke Plemenárskej služby SR (Výsledky KÚ HD 2021) je uvedené, že v SR stúpla produkcia mlieka za všetky laktácie plemien o 197 kg mlieka na úroveň 8 866 kg v porovnaní s rokom 2020 (8669 kg mlieka). Priemerná úžitkovosť holsteinských chovov dosahovala výšku produkcie 9 962 kg (9 730 kg rok 2020) a pri šľachtiteľských chovoch (ŠCH) 10 501 kg mlieka. Plemeno Slovenské strakaté stúplo v produkcii medziročne o 58 kg mlieka (7 017 kg vs. 6 959 kg), 8 157 kg v ŠCH a plemeno Braunvieh zaznamenalo pokles v produkcii 92 kg mlieka (7 499 kg vs. 7 591 kg), 6 840 kg v ŠCH.

Ročné množstvo dodaného surového kravského mlieka do mliekarní (Eurostat, D1110D) bolo 823 miliónov kg mlieka, čo je medziročne o 1,3 % menej (834 miliónov kg mlieka). Priemerný obsah bielkovín v mlieku dosiahol hodnoty 3,36 % a tuk 3,78 %. Sezónny obsah tuku v mlieku bol najnižší v mesiaci júl (3,54 %) a najvyšší v mesiacoch január, február a november, december (3,9 % a 3,92 %). Sezónny obsah bielkovín dosiahol najnižšie hodnoty v mesiaci júl (3,21 %) a najvyšší obsah bol zaznamenaný v mesiacoch november a december 2021, a to 3,47 % až 3,48 % (Eurostat data). Cena mlieka na farme v triede Q dosiahla hodnotu 32,82 € za 100 kg mlieka, čo bolo medziročne viac o 0,24 € za 100 kg mlieka (32,58 €). Kráv, ktoré skončili na bitúnku, bolo 13 tisíc kusov. Vzostup ceny mlieka je však badateľný od augusta 2021 so stúpajúcou tendenciou aj v roku 2022.

Výsledky prieskumu

Každoročným sprostredkovaním údajov z poľnohospodárskych podnikov (n = 16) o nákladoch na výrobu mlieka sme zaznamenali stav za rok 2021. Z údajov z tabuľky č. 2 je zrejmé, že priemerný stav dojníc na sledovaných farmách bol 337 kusov s priemernou dennou dodávkou mlieka 23,22 kg na kravu a s priemernou realizačnou cenou 32,51 eurocentov za kg mlieka, čo zodpovedá denným tržbám 7,5488 € na kŕmny deň (KD) a ročným tržbám 2 755,31 € na ustajnenú kravu.

Trhový podiel mlieka dosiahli podniky 98,35 %. Celkové vlastné náklady predstavovali na kravu 10,58 €/ kŕmny deň (KD), resp. 45,52 eurocentov za kg mlieka a po odpočítaní nákladov na vedľajšie výrobky predstavovali celkové vlastné náklady na kravu hodnotu 9,85 €, 42,42 eurocentov na kg mlieka a 3 595,25 € na rok. Poľnohospodárskym podnikom sa nepodarilo vytvoriť zisk, dosiahli stratu 9,91 eurocentov a aj po zarátaní dotácie 4,43 eurocentov vykázali stratu 5,48 eurocentov za kg mlieka.

Odpočet nákladov na vedľajšie výrobky zahŕňa sumu 0,73 € na dojnicu a deň a na kravu tak dosiahli hodnotu 266,45 € na rok. Náklady na narodené teľa predstavovali z nákladov na vedľajšie výrobky 35,62 %, maštaľný hnoj 46,57 % a skŕmené mlieko 17,81 %.

Najvyššiu nákladovú položku predstavujú náklady na krmivá (vlastné a nakúpené) na úrovni 4,08 € na KD, čo spolu predstavuje 38,2 % z celkových nákladov. Podielom nákladov na krmivá z celej štruktúry nákladov predstavujú vlastné krmivá 21,8 % (2,31 €) a 16,4 % (1,73 €) nakúpené krmivá, resp. ich podiel 56,6 % a 42,4 %. Druhou najvyššou položkou v poradí sú mzdové náklady s 10,5 % (1,11 €/kravu), treťou celopodniková réžia s 10,4 % (1,10 €/kravu).

Prehľad nákladov na vybrané krmivá je uvedený v tabuľke č. 3. Tieto hodnoty sú orientačné a líšia sa na jednotlivých podnikoch výberom metodiky oceňovania krmív. Významný vplyv na výslednú cenu krmív majú hektárové výnosy, ktoré sú ovplyvnené prírodnými podmienkami. Rok 2021 bol zrážkovo normálnym rokom, celoslovenský priemer bol 761 mm zrážok. Z pohľadu časového rozloženia zrážok sú už rozdiely značné: veľmi suchý jún a výrazné sucho v októbri na juhu východného Slovenska; v lete extrémne sucho na tretine územia; deficit vlahy do 100 mm na Orave a Kysuciach; výnimočné a extrémne sucho na strednom a východnom Slovensku. Najhoršie dopadli z objemových krmív ďatelinoviny a lucerna s nízkymi hektárovými výnosmi. Z údajov o hlavných objemových krmivách je evidentné, že produkcia 1 tony lucernovej alebo ďatelinovej siláže bola ohodnotená na 31,1 €, kukuričnej siláže na 33,6 € a siláž jednoročných krmovín na 34 €.

Straty zvierat v chove (tabuľka č. 4) nám napovedia o úrovni zvládania rôznych metabolických problémov a sledovaním údajov o stratách kráv do 90. dňa po otelení, ako aj celkových strát prvôstok získame obraz o kvalite tranzitného obdobia. Tieto straty predstavujú 8,2 % a 10,8 %, čo je oproti predchádzajúcemu roku o 3,5 % a o 0,4 % menej. Celkové straty kráv sa pohybovali na úrovni 24,8 % a intenzita brakovania kráv 33,5 %. Aj tieto hodnoty boli nižšie v porovnaní s rokom 2020 (27,0 % a 35,88 %).

Na základe údajov kontroly úžitkovosti (tabuľka č. 5) vo vybraných chovoch bol priemerný počet somatických buniek 366,5 tisíc /ml a priemerné lineárne skóre (LS) 2,8. Vo všeobecnosti, zdravá mliečna žľaza by nemala produkovať viac ako 200 tisíc SB/ml a LS udržiavať pod hodnotu 2. Počet somatických buniek väčší než 200 tis./ml mlieka poukazuje na infekciu vemena. Pre pochopenie významu „lineárnej hodnoty“ potrebujeme poznať vzťah medzi počtom somatických buniek a stratou produkcie, ktorý nie je vyjadrený lineárne. Každý jeden bod LS znamená stratu na produkcii 0,7 kg mlieka. Lineárna hodnota znamená, že každé zdvojnásobenie počtu somatických buniek spôsobí úmerné znásobenie numerického skoku. „Lineárne skóre“ podstatne lepšie vyjadruje straty mlieka než počet somatických buniek.

Priemerný počet laktačných dní (LD) úzko súvisí s dĺžkou obdobia státia na sucho a je dobrým ukazovateľom reprodukčnej účinnosti a manažmentu stáda. Priemerný LD by mal byť 160–170. Spodná hodnota platí pre strakatý dobytok, vyššia pre holsteinsky dobytok. Vyšší LD ako 200 indukuje reprodukčný problém, pretože vysoká hodnota má za následok nižšiu celoživotnú produkciu mlieka na kravu v dôsledku dlhých laktácii a dojenia kráv v závere laktácie. Krátka laktácia znižuje celoživotnú úžitkovosť v dôsledku dlhého obdobia státia na sucho. U chovateľov bol LD vyšší ako požadovaný, a to 184 dní.

Medziobdobie 400 dní je vyššie ako požadované, keď cieľom je dosiahnuť 360 dní pri viac ako 75 % kráv (bez kráv, ktoré potratili).

Priemerná výška produkcie na všetky kravy dosiahla 24,9 kg na deň a produkcia na dojené kravy 28,6 kg na deň.

Ukazovateľ IOFC (príjem po odpočte nákladov na krmivá) odráža úžitkovosť stáda, cenu mlieka a krmív (tabuľka č. 6). IOFC dosiahol hodnotu 3,48 € na kŕmny deň, čo je menej ako v roku 2020 (3,99 €). Pri nízkych hodnotách je potrebné preveriť príjem sušiny kŕmnej dávky, úroveň kŕmenia jadrovými krmivami a náklady vynaložené na pestovanie krmív.

Práca v poľnohospodárstve je každodenná drina, obzvlášť sa to týka živočíšnej výroby.

Veľkým problémom posledných rokov je generačná obmena. Aby poľnohospodárske podniky pritiahli do svojich radov mladších zamestnancov, budú musieť investovať do nových stavieb a vykonať rekonštrukcie ustajňovacích priestorov, podporiť nové technológie v oblasti dojenia, kŕmenia, odpadového hospodárstva s cieľom zvýšiť efektívnosť výroby mlieka.