Vladimír Chovan (56) pracuje celý svoj profesijný život v pôdohospodárstve, z toho už tridsať rokov ako predseda či riaditeľ podniku poľnohospodárskej prvovýroby. Je bývalým ministrom pôdohospodárstva a predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, súčasným predsedom Slovenskej holsteinskej asociácie a predsedom Slovenskej jazdeckej federácie.
1. Ako ovplyvnil tento vzťah voľbu Vášho povolania a Vašu profesijnú dráhu?
Moji starí otcovia boli sedliaci, jeden pri Trnave, druhý pri Banskej Štiavnici. Nikdy sa nezmierili s tým, že im role pobrali do družstiev. Robiť na svojom bol ich život. Dokonca obaja chovali aj kone, ku ktorým vzťah som z celej našej rodiny našiel až ja. Mal som ešte aj to šťastie, že som ako dieťa mohol letné prázdniny tráviť u starkých v Štiavnických vrchoch pasením kráv. Stále chovali 2–3 kravky, užil som si dojenie, kŕmenie, ale aj kosenie a zvážanie sena. Nesmierne ťažká práca, ale ako dieťaťu mi pripadala skôr zábavná. A na chuť čerstvého tvarohu alebo namúteného masla, ktoré robili stará mama a teta, sa nedá zabudnúť. Ale na strednú školu som chcel ísť na lesnícku, nie na poľnohospodársku.
2. Čo Vás najviac baví vo Vašej profesii?
Jej komplexnosť. To, že robíme s faunou aj flórou, s prírodou vo všetkých jej podobenstvách. Pracujeme so zvieratami aj s rastlinami, s právom aj ekonomikou, so špičkovou mechanizáciou aj s výpočtovou technikou a s ľuďmi mnohých profesií. Vždy som tvrdil, že každý dobrý zamestnanec poľnohospodárskeho podniku sa môže zamestnať v hociktorej inej profesii a vždy tam bude výborný a žiadaný. Ale nie každý z inej profesie môže robiť v poľnohospodárstve. Nedokáže to, nepresadí sa.
3. Čo Vás vo vašej práci dokáže najviac rozčúliť?
Tak ako každého, lajdačina a hlúposť. Ale mám šťastie, že robím so šikovnými a schopnými ľuďmi. Nerozčuľujem sa často, som celkom trpezlivý a radšej sa snažím motivovať. Do práce chcem chodiť rád a tak, aby si to mohli povedať aj všetci ostatní spolupracovníci. Veď v nej trávime viac času ako so svojimi rodinami. Pri problémoch fungujem skôr na princípe poslednej kvapky do pohára. Keď pohár pretečie, potom je to už zlé. Aj by som ľutoval toho, čo to zapríčinil, ale väčšinou si to nezaslúži.
4. Svojej práci venujete veľa času. Kde beriete nové sily? Je to Vaša rodina, záujmy, koníčky?
U mňa sa to už dávno prestalo deliť na prácu a na iné záujmy. Všetko, rodinný život, oddych aj hobby s ňou úzko súvisia. V manželke mám vynikajúcu oporu, vydrží so mňou absolvovať konferenciu mliečnych farmárov aj jazdecké preteky. Oddychujeme radi pri poľovačkách, ale je ich bohužiaľ stále akosi málo. Cestovanie po Slovensku máme väčšinou spojené s agrárnou politikou a cestovanie po svete zase s našimi povinnosťami v medzinárodných organizáciách. Ale už sme si na to zvykli.
5. Ako vidíte postavenie slovenského poľnohospodára (poľnohospodárstva) vo svete?
Už tri desaťročia sa stretávam s farmármi a potravinármi z celého sveta. Nepoznám nikoho, kto by sa o našej práci, úrovni alebo vedomostiach vyjadroval s dešpektom. Len vonku nerozumejú tomu, prečo takí odborníci robia v takých mizerných podmienkach. Prečo si to doma nevieme zariadiť tak, aby aj tí naši najlepší len neprežívali zo dňa na deň. Asi aj preto je naše postavenie v Európe a vo svete čím ďalej tým bezvýznamnejšie.
6. Niektorí poľnohospodári a ekonómovia tvrdia, že dotácie do poľnohospodárstva nie sú potrebné. Potrebujú len skutočné trhové prostredie. Aký je Váš názor na toto tvrdenie?
Skutočne trhové prostredie, teda voľný trh v tej svojej najčistejšej teoretickej podobe s neviditeľnou rukou trhu, existoval len krátko v polovici 19. storočia vo Veľkej Británii. To učia v každej kvalitnejšej učebnici makroekonómie. Odvtedy je trhové prostredie deformované zásahmi štátov. Rôznymi reguláciami, obmedzeniami, podporami, vládnymi politikami, legislatívnymi zásahmi, politickými vplyvmi, (ne) ekologickými prístupmi k ekonomike a pod. To by títo ekonómovia a poľnohospodári mali vedieť. A inak to ani v budúcnosti nebude. Bližšie k voľnému trhu by nás mohli dostať jednoduchšie a účelnejšie pravidlá podpôr v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ. Ale nerobím si ilúzie, že by toho byrokratický moloch a protichodné záujmy členských štátov boli schopné.
7. Je slovenské poľnohospodárstvo konkurencie schopné v rámci Európy?
Mohlo by byť, keby malo vytvorené rovnaké podmienky ako ostatné štáty v Európe. My by sme sa konkurencie v spravodlivej súťaži nebáli.
8. Čo by ste odporučili našim poľnohospodárom, aby dokázali odolávať výkyvom cien ich produkcie a ostatným negatívnym vplyvom v rezorte?
Poľnohospodár nemôže odolávať výkyvom cien sám, najmä nie pri dnešnej volatilite na dvojciferných percentuálnych úrovniach. Poľnohospodárstvo také ziskové nie je, nemá si z čoho vytvoriť potrebné rezervné zdroje. Je treba vytvoriť systém riadenia rizík, do ktorého výkyvy cien jednoznačne patria. A ostatné negatívne vplyvy v rezorte nevie poľnohospodár ovplyvniť už vôbec. Môže ovplyvniť svoje produkčné parametre, svoje náklady a obchodnú politiku. Nie je to málo, ale nestačí to na perspektívne prežitie.
9. Aký je Váš názor na používanie GMO v poľnohospodárstve, kŕmenie kráv NON GMO krmivami a produkovanie GMO free mlieka? Je to dobrý projekt do budúcnosti?
Neviem to posúdiť, každý takýto systém niečo stojí. Myslím si, že GMO produkcia bude závisieť od toho, ktorou cestou sa uberie celosvetový vývoj. Nemôžeme dlhodobo plávať proti prúdu. Európa zabúda na svoju konkurencieschopnosť, rieši zástupné témy a podstata jej uniká. Preto začína hrať vo svete druhé husle. A možno to budú o chvíľu aj tretie. Potom, samozrejme, nemôže nič presadiť vo svetovej obchodnej politike, ani keby to mala dobre vedecky podložené. Čo nemá…
10. Návrh štátneho rozpočtu ráta aj so zavedením stropovania priamych platieb. Ako sa mienite s touto situáciou po jej zavedení vyrovnať?
S takouto situáciou sa nedá vyrovnať. Najmä nie nám, ktorí pôsobíme v podpriemerných výrobných podmienkach. Uvoľníme priestor iným producentom podnikajúcim na kvalitnejšej pôde Budeme musieť ukončiť chov hovädzieho dobytka, to je viac ako isté. Nedá sa bojovať s veternými mlynmi. Svetové ceny udávajú veľké svetové farmy. Demagógia vo vnútri EÚ na tom nič nezmení. Nemôžeme byť aj ekologickí, aj dosledovateľní, aj malí, aj rodinní, aj konkurencieschopní.
Ďakujem Vám za rozhovor.
Zhováral sa Ing. Ľubomír Guspan, garant pre výživu HD, MIKROP Slovensko. ■
