Chov holsteinského dobytka

Poľnohospodárske družstvo Okoč-Sokolec hospodári na juhozápade Slovenska, na Žitnom ostrove, ktorý je súčasťou Podunajskej nížiny s nadmorskou výškou 110–112 metrov a s ročným úhrnom zrážok 530 mm. Družstvo hospodári na výmere 1 697 ha poľnohospodárskej pôdy, z ktorej je 1 674 ha orná pôda a rozloha TTP je vyčlenená na výmere 23 ha. V evidencii majú 50 zamestnancov. PD Okoč-Sokolec je od roku 2013 súčasťou skupiny Agrofert (subholding Agropodnik, a. s., Trnava).

Poľnohospodárska produkcia

Rastlinná výroba sa špecializuje na výrobu tržných aj kŕmnych plodín. Na ornej pôde sa z tržných plodín pestuje potravinárska pšenica, kukurica, repka a slnečnica. V priaznivých rokoch dáva pšenica úrodu 8 ton z hektára a kukurica 9,1 tony z hektára. Pre potrebu krmovinovej základne majú zahrnuté v osevnom pláne obilniny, ako sú pšenica, jačmeň, kukurica, lucerna (135 ha) a kukurica na siláž.

Niekoľko rokov po sebe dosiahlo PD Okoč-Sokolec výborné výsledky nielen v rastlinnej, ale aj v živočíšnej výrobe, čo sa skombinovaním týchto faktorov odzrkadlilo aj na produkcii mlieka. Investíciou do výstavby novej maštale pre 440 dojníc podporili tento zámer ešte v roku 2020 a po počiatočných problémoch s výkupom pôdy je už stavba tesne pred dokončením a predpokladá sa s jej uvedením do prevádzky v máji 2022. Nový kravín prinesie lepšiu pohodu pre zvieratá najmä v letnom období a zlepšia sa aj podmienky pre zamestnancov, ktorých je pre potrebu živočíšnej výroby čoraz ťažšie získať.

Hlavným zameraním živočíšnej výroby je chov mliečneho dobytka holsteinského plemena. Produkčné stádo pozostáva z 560 dojníc a je ustajnené na farme Okoč a odchov mladého dobytka prebieha na farme v Opatovskom Sokolci. Odchovanými jalovičkami si dopĺňajú chov pri uzavretom obrate stáda bez IBR (infekčná bovinná rhinotracheitída) a bez BVD (bovinná vírusová diarhoea). Býčky od veku 3 týždňov sa predávajú na ďalší chov a jalovičky sa po mliečnom období prevádzajú na rastlinnú výživu.

Výroba objemových krmív

Počasie pri výrobe objemových krmív dokáže poriadne zamiešať karty, a preto je možné nájsť aj tu rezervy. Premnožená srnčia a diviačia zver spôsobuje v posledných rokoch družstvu veľké škody, no náhrady škody sa od poľovníkov nedočkajú. V Okoči majú cieľ maximálne využívať vlastné zdroje bielkovinových krmív, a tak sa každoročne vykoná štyri až päť kosieb na poraste lucerny v závislosti na zrážkach. Nezastupiteľnú úlohu vo výžive dojníc zohráva kukuričná siláž, a preto na jej zber, kontrolu sušiny, dĺžku rezanky a na narušenie zrna dlhé roky dohliada hlavný zootechnik Milan Blaho. Pred silážovaním objemových krmív sa vždy zisťuje sušina a vzorky kukurice na siláž sa posielajú na analýzu obsahu škrobu, cukru a NDV. Pre stanovenie presného termínu zberu je rozhodujúci pomer škrobu a cukru v sušine. Aby sa predišlo skresleniu, vzorky rastlín sa odoberajú minimálne 30 m od okraja parciel. Ročne vyrobia pre hovädzí dobytok okolo šesť tisíc ton kukuričnej siláže, ktorá je skladovaná v silážnych žľaboch a vakoch. „S úspechom už niekoľko rokov používame vakované vlhké kukuričné zrno pre produkčné dojnice, aktuálne so sušinou 62%. Takéto zrno je dostatočne mäkké, škrob rozpustný a stráviteľný v bachore a čo je dôležité, neprechádza do zadného traktu tráviacej sústavy, a preto nevyvoláva črevnú acidózu,“ dodal Milan Blaho.

Súčasné výsledky

Priemerná úžitkovosť dojníc na farme v Okoči je vysoká. Z údajov z KÚ je normovaná laktácia na úrovni 11 975 kg mlieka s priemerným obsahom mliečneho tuku 4,05 % a mliečnych bielkovín 3,39 %. Kvalitné mlieko dodávajú do mliekarne Euromilk, a. s., Veľký Meder, ktorá je vzdialená od družstva len 7 km. Aktuálne činí denný nádoj 19 280 litrov mlieka a za rok 2021 bolo dodaných do mliekarne viac ako šesť miliónov litrov mlieka. Produkčné stádo dosahuje v súčasnej dobe úžitkovosť 34,7 litrov na ustajnenú kravu a 38,7 litrov na dojenú kravu. Inseminačný index má hodnotu 2,2 a medziobdobie 420 dní. Vek pri prvom otelení je o päť dní vyšší ako 24 mesiacov a priemerné poradie laktácie je 2,5.

Manažment stáda

Teľatá po ošetrení pupočnej šnúry dezinfekčným prostriedkom sú do 2 hodín po narodení napojené mledzivom, premiestnené do vonkajších plastových búd a počas 60 dní na mliečnej výžive sú kŕmene MKZ a zároveň je teľatám predkladaná granulovaná KZ s vodou. Teľatá sú pripravené na odstav, pokiaľ prijímajú optimálne 2 kg štartérovej zmesi. Po presune na rastlinnú výživu sú teľatá ustajnené v skupinových kotercoch s podstielaním slamy, kde sa im do kŕmidiel v malom množstve pridáva TMR. Vo veku 6 mesiacov sa presúvajú na farmu pre odchov mladého dobytka v Opatovskom Sokolci a tu zotrvajú až do dvoch mesiacov pred otelením. Kravy sa zasúšajú 60 až 45 dní pred pôrodom a 30 dní pred otelením sú presunuté do skupiny príprava na pôrod. Kŕmne dávky suchostojných kráv a kráv v príprave na pôrod nie sú rovnaké, ale odlišné z dôvodu používania aniónových solí. Sexované semeno je použité u jalovíc na základe priparovacieho plánu. Podnik nevyužíva službu inseminátora, ale kravy sú inseminované vlastnými zootechnikmi. Po otelení je kravám ihneď podaný nápoj po otelení a problémové kravy sa pravidelne drenčujú. Na farme je zavedený popôrodný protokol, ktorým sa sleduje zdravotný stav po otelení, napr. zadržané lôžko, ketóza, metritída, teplota, prevrátený slez, mastitída, poškodenie pôrodných ciest, ale tiež sa sleduje aj dostatočná naplnenosť bachora a stav vemena a končatín. Krívajúce kravy sú ošetrované pribežne, VTJ pri presune zo Sokolca na farmu dojníc do skupiny suchostojných kráv a staršie kravy sú ošetrené pri zasúšaní, čo v kombinácii s presunom kráv z produkčných skupín napomáha k rýchlemu poklesu mlieka. Na preventívne ošetrenie končatín je používaný síran meďnatý v roztoku s 10% koncentráciou. Očkovanie vakcínou proti BVD je vykonávané 1× ročne.

Reprodukčné programy

Reprodukcia je na PD Okoč-Sokolec založená na synchronizačných programoch. Na prvé inseminácie je plošne používaný protokol Presynch pre prvú insemináciu a po sonografickom vyšetrení sa v prípade potreby aplikuje protokol Ovsynch pre druhú insemináciu. Prebehnuté dojnice sú pripúšťané na prirodzenú ruju. Úspešnosť protokolu Presynch za uplynulý rok bola 50% (39 %–61 %), protokolu Ovsynch 45% (19 %–75 %) a zabrezávanie po prirodzenej ruji bolo 37 %. Zabrezávanie jalovíc po prirodzenej 1. inseminácii je 66 % (47 %–80 %), po opakovanej inseminácii 64 % (50 %–100 %), po hormonálnej stimulácii PGF2a na 1. inseminácii 64 % a po opakovaní 57 %. Natalita teliat dosahuje hodnotu 109,3 ks na 100 kráv. Veľká nádej sa vkladá do otvorenia novej maštale ešte pred príchodom teplých dní, čo by so zväčšeným objemom stavby a ventiláciou zmiernilo dopad tepelného stresu na reprodukciu.

Produkčné maštale

Dojnice sú umiestnené v 2 maštaliach s voľným ustajnením na slame a vyhŕňaním 2× do týždňa manipulátorom. Len prvôstky majú boxové ustajnenie. Krmivo je zakladané do hrantov 2× denne v priebehu dopoludnia. V letnom období bola maštaľ prehrievaná až na 38 °C a sálavé teplo so slabou výmenou vzduchu negatívne ovplyvňovalo každoročnú výšku produkcie a aj z tohto dôvodu boli nainštalované ventilátory na zmiernenie tepelného stresu. Kravy sú dojené 3× denne v rybinovej dojárni West­falia s počtom miest na dojenie 2 × 12. V maštali sú kravy rozdelené do 4 skupín – prvôstky, rozdoj a 2× vrcholové kravy. Koniec laktácie je umiestnený v druhej menšej maštali, hneď vedľa kráv v príprave na pôrod a suchostojné kravy sú umiestnené v samostatnej maštali. Denná dodávka mlieka je uskladnená v dvoch chladiarenských nádržiach s kapacitou 10 000 litrov mlieka. Zootechnici neustále dbajú na správne postupy pri dojení a pravidelne školia dojičov.

Fázová výživa

Kravy sú kŕmené tromi kŕmnymi dávkami pre produkčné kravy – jedna KD určená pre rozdoj, druhá pre prvôstky a koniec laktácie a tretia KD je vrcholová. Ďalšie dve KD sú určené pre suchostojné kravy a kravy v príprave na pôrod. Vrcholová TMR je napočítaná na 26 kg sušiny, pričom je v KD 25,5 kg kukuričná siláž, 6 kg siláž lucerna, 4 kg rezky cukrovarské, 3 kg kukuričná bielkovina, 2,2 kg CCM, 1 kg bavlníkové semeno, 1 kg melasa, 0,5 kg trávne seno a 10,2 kg produkčnej zmesi (SLEŠ, pšenica, jačmeň, REŠ, vápenec, sóda, vitamínovo-minerálna zmes a soľ). Kŕmne zmesi sa miešajú v kŕmnom voze zo šrotovaných obilnín, na zabezpečenie posunu a dobrého zamiešania je do KZ pridávané seno.

V príprave na pôrod sa využíva nízkoenergetická-vysokovláknitá kŕmna dávka. Na prevenciu pred komplikáciami v podobe popôrodnej parézy či zadržaných lôžok sa požívajú aniónové soli. KD v príprave na pôrod pozostáva z 13 kg kukuričnej siláže, 7,3 kg siláže lucerny, 4 kg slama pšeničná, 2 kg rezky cukrovarské, REŠ 0,75 kg a 3 kg KZ (SLEŠ, REŠ, vápenec, pšenica, vitamínovo-minerálna zmes). Pšeničná slama použitá do KD zlepšuje štruktúru TMR ale podmienkou je, aby bola narezaná tak, aby najdlhšie častice slamy neboli väčšie ako 4–5 cm. Tým sa zabezpečí homogenita TMR v príprave na pôrod a dobrý zdravotný stav kráv po otelení. Poradenstvo a kompletnú minerálno-vitamínovú výživu všetkých kategórii dobytka od roku 2014 zabezpečuje spoločnosť MIKROP Slovensko.

Na hodnotenie presnosti práce kŕmičov sa osvedčilo týždenne kontrolovať čip z počítača kŕmneho voza. V pravidelných intervaloch je sledovaná žravosť vo všetkých produkčných skupinách, ako v suchostojnej skupine, tak aj v príprave na pôrod. Súčasne sa zisťuje aj príjem sušín. Pre zachovanie dobrého zdravotného stavu je nevyhnutné neustále dodržiavať hygienu v silážnych jamách, ako aj na kŕmnom žľabe. Pozornosť sa venuje homogenite zamiešania TMR a na sitách sa zisťuje štruktúra TMR a obzvlášť zvýšená pozornosť sa venuje veľkosti častíc v príprave na pôrod pre udržanie správnej kondície zvierat a následnú laktáciu. Podkladom k úprave kŕmnych dávok je pravidelný odber vzoriek objemových krmív a TMR na laboratórny rozbor do laboratória MIKROP ČEBÍN, a. s.

„V uplynulom roku sme dosiahli v rebríčku Holsteinskej asociácie TOP 200 pekné šieste miesto, avšak našim cieľom je mať v budúcnosti zdravé kravy a vyrábať kvalitné mlieko pre domáci trh. Veľmi si vážim odbornosť a prístup riaditeľa pre živočíšnu výrobu Agrofertu na Slovensku Ivana Struhačku, ktorý nám vo veľkej miere dopomohol k dosiahnutým výsledkom,“ dodal na záver vedúci živočíšnej výroby Milan Blaho.