Ekonomika výroby mlieka v SR v roku 2020

Ekonomika výroby mlieka v SR v roku 2020

Sektor poľnohospodárstva v SR bol v roku 2020 poznamenaný pandémiou COVID-19. Napriek výraznému tlaku mliekarenských podnikov sa nákupné ceny mlieka signifikantne neznížili oproti predchádzajúcemu roku, avšak výrazne narástli ceny agrokomodít. Poľnohospodárskym podnikom sa podarilo odolať ťažkým podmienkam a zabezpečiť tak plynulé fungovanie prevádzok s produkciou mlieka.

Nákupné ceny mlieka nepokrývali náklady na výrobu mlieka vrátane započítanej podpory, a tak za posledných 15 rokov dosiahla kumulovaná strata v prvovýrobe mlieka objem už viac ako pol miliardy eur. Za toto 15-ročné obdobie bola priemerná nákupná cena mlieka na úrovni 29 centov na kilogram mlieka, ale priemerné náklady na výrobu mlieka atakovali hranicu 36 centov na kilogram mlieka. Reálny vývoj cien surového kravského mlieka s príplatkami za tuk v roku 2020 na Slovensku zobrazuje Graf 1.

Počet dojníc na Slovensku má dlhodobo klesajúcu tendenciu, v súčasnosti je to 122 tisíc kusov, čo je o 4 tisíc kusov menej ako v predchádzajúcom období, pričom na bitúnkoch skončilo 7,6 tisíc kráv. Vyprodukovalo sa 834 miliónov kg surového kravského mlieka dodaného do mliekarní, čo bolo o 2,3% viac ako v predchádzajúcom roku a zároveň najviac za posledných 5 rokov, s priemerným obsahom bielkovín 3,37%, s tukom 3,7% a s priemernou realizačnou cenou 32,01 € za 100 kg mlieka. Podiel dodaného mlieka v EÚ predstavuje 0,6%. S počtom 5,458 mil. obyvateľov SR dosiahla miera sebestačnosti v mliečnom sektore 79,43%.

Sprostredkovaním údajov z poľnohospodárskych podnikov (n=16) o nákladoch na výrobu mlieka sme mohli zdokumentovať stav za rok 2020. Z údajov vyplýva ( Tabuľka 1), že priemerný stav dojníc na sledovaných farmách bol 372 kusov s priemernou dennou dodávkou mlieka 23,89 kg na kravu a s realizačnou cenou 32,18 eurocentov za kg mlieka. Trhový podiel mlieka dosiahol 97,8%. Celkové vlastné náklady predstavovali na kravu 10,09 €/ kŕmny deň, resp. 42,24 eurocentov za kg mlieka a po odpočítaní nákladov na vedľajšie výrobky predstavovali celkové vlastné náklady na kravu hodnotu 9,35 € a 39,13 eurocentov na kg mlieka. Poľnohospodárske podniky nehospodárili so ziskom, naopak dosiahli stratu 6,96 eurocentov a aj po zarátaní dotácie 4,40 eurocentov vykázali stratu 2,56 eurocentov za kg mlieka. Zarátaním tržieb za predané kravy (1,98 €/100 kg mlieka) sa strata mierne znížila (-4,98 eurocentov za kg mlieka bez dotácie a -0,58 eurocentov za kg mlieka po zarátaní dotácie).

Najvyššiu nákladovú položku predstavujú náklady na krmivá (vlastné a nakúpené) na úrovni 3,79 € na kŕmny deň. Podielom nákladov na krmivá z celej štruktúry nákladov predstavujú 26,2% vlastné a 12,2% nakúpené krmivá, resp. ich podiel 69,66% a 30,34% (2,64 € a 1,23 €) a celkové náklady na krmivá na 100 kg mlieka 15,86 €. Druhou najvyššou položkou v poradí sú mzdové náklady (1,11 €/kravu, resp. 11,0%), treťou celopodniková réžia (0,89 €/kravu, resp. 8,8% celkovej štruktúry) a štvrtou najvyššou položkou sú odpisy dojníc (0,84 €/kravu, resp. 8,3%). Výška mzdových nákladov napr. v USA závisí od veľkosti fariem a tie, ktoré majú viac ako 1000 dojníc, vynaložili na mzdy 16%, farmy s 200 až 500 dojnicami 18% a na malých farmách do 50 dojníc až 43% z celkových nákladov na výrobu mlieka.

Suché aprílové a neskôr daždivé a chladné počasie v máji 2020 zapríčinilo posun zberu lucerny o jednu kosbu a neskôr teplý a suchý priebeh počasia spôsobil nižšie hektárové výnosy lucerny, čo výrazne ovplyvnilo náklady na lucernovú siláž. Následne teplé počasie však už malo pozitívny vplyv na porasty kukuríc. Prehľad nákladov na vybrané krmivá je uvedený v Tabuľke 2. Z údajov o hlavných objemových krmivách je zrejmé, že produkcia 1 tony lucernovej alebo ďatelinovej siláže bola ohodnotená na 39,50 €, kukuričnej siláže na 31,20 € a siláž jednoročných krmovín na 27,5 €.

Jedným z dôležitých nástrojov na hodnotenie príjmu finančných prostriedkov nad náklady na krmivá (príjem po odpočte kŕmnych nákladov) je IOFC (Tabuľka 3), ktorý odráža nielen aktuálnu mliečnu úžitkovosť stáda, ale aj nákupnú cenu mlieka a krmív. Príjem po odpočte kŕmnych nákladov predstavuje koncept hrubej marže. Jeho použitie umožní určiť zlomový bod IOFC, na základe ktorého sa vyhodnotí aktuálny stav pre zaistenie optimálnych finančných tokov. IOFC je možné použiť na priebežné hodnotenie dostupných finančných prostriedkov na ďalšie výdavky, na meranie dopadu zmeny krmív alebo na hodnotenie ziskovosti kŕmnej doplnkovej látky. Rovnaká nepredvídateľnosť trhu, ktorá ovplyvňuje ceny mlieka a krmív, môže mať vplyv aj na náklady na hnojivá, osivá a pohonné hmoty. Využitie IOFC má zmysel pri sledovaní „cash flow“ produkcie mlieka a plánovanie toku financií v závislosti od zmeny priemernej úžitkovosti dojníc v priebehu laktácie a zmenenej realizačnej ceny mlieka.

Ak je hodnota IOFC nízka, je potrebné preskúmať efektívnosť príjmu sušiny, úroveň kŕmenia jadrovými krmivami a náklady spojené s pestovaním krmív. Produkcia mlieka a náklady na krmivá sú dve oblasti, ktoré môže producent mlieka kontrolovať.

 

Z Tabuľky 1 a 3 je zrejmé, že ak výrobné náklady na 1 kg mlieka predstavujú 42,24 eurocentov a z toho náklady na krmivá 15,86 eurocentov, tak na ostatné náklady vrátane odpisov, úvery, mzdy, služby, náklady na odchov, réžiu a ostatné ďalšie náklady je potrebných 26,38 eurocentov na kg vyprodukovaného mlieka. Podľa údajov z USA IOFC dosahuje hodnoty 7-9 USD, čo by znamenalo v SR dosahovať 5,7-7,4 € tržieb na dojnicu. Očakávaná hodnota IOFC na Slovensku je približne 6 € na dojnicu za deň, avšak na vykrytie tejto hodnoty v roku 2020 (3,9 €)  by bolo nutné produkovať denne od dojnice 6,53 kg mlieka viac a to až 30,42 kg mlieka. Významným faktorom, ktorý ovplyvní IOFC vo významnej miere je výživa zvierat v súčinnosti s kvalitou objemových krmív a výškou produkcie dojníc. Mnoho faktorov je možné eliminovať správnymi rozhodnutiami manažmentu už na poli a následne zberom krmív v optimálnej fenologickej fáze, v požadovanej sušine a bezstratovým uskladnením objemových krmív.

V chove kráv nám o kvalite tranzitného obdobia môžu napovedať hlavne údaje o stratách kráv po otelení. Do 90 dní po otelení vypadlo zo stáda 11,70 % kráv, celková strata prvôstok bola 11,2% a brakovanie kráv dosiahlo 35,88% (Tabuľka 4).  Výsledky z kontroly úžitkovosti s vybranými ukazovateľmi chovu kráv sú uvedené v Tabuľke 5. Z údajov je zrejmé, že je potrebné zlepšiť reprodukčný proces a zdravotný stav vemena. Ako zdravotné dôvody vyraďovania kráv (Tabuľka 6) boli na prvých troch miestach uvedené reprodukčné dôvody, problémy s mliečnou žľazou a problémy s končatinami. Hlavným ekonomickým dôsledkom vyradenia kráv pre problémy s mliečnou žľazou s výskytom mastitíd je nižší objem a tržby za predané mlieko, vyššie náklady na obnovu stáda, náklady na analýzy vzoriek a prácu veterinára, ako aj náklady na mzdu ošetrovateľov. Chovatelia musia nájsť únosnú hranicu medzi terapiou a vyradením kráv z chovu nielen podľa počtu somatických buniek, ale aj podľa lineárneho skóre počtu somatických buniek, počtu ošetrení v laktácii, alebo infikovaním vemena baktériami kmeňa Staphylococcus aureus. Selekcia sa tak stáva účinným opatrením pri vyraďovaní dojníc s chronickou mastitídou, ktoré môžu byť zdrojom infekcie pre ostatné kravy počas dojenia. Obsah tuku v mlieku kráv s mastitídou sa znižuje v priemere o 0,13 až 0,61 % a bielkovín o 0,27 až + 0,04 %, čo má priamy vplyv na speňažovanie mlieka. Vyraďovanie kráv zo zootechnických dôvodov (Tabuľka 7) malo na prvých troch pozíciách vyradenie  kráv z dôvodu nízkej úžitkovosti (34,4%), ostatných zootechnických dôvodov (27,4%) a veku kráv (14,3%).

Výroba mlieka je podnikanie. Preto cieľom každého producenta mlieka je priniesť pridanú hodnotu, ktorou je zisková výroba mlieka. Očakávať vysokú produkciu mlieka z priemernej kvality objemových krmív je zavádzajúce a z tohto dôvodu je potrebné venovať zvýšenú starostlivosť kvalite objemových krmív, ktoré sa podieľajú na finálnych nákladoch pri výrobe mlieka vyššou mierou z celkových nákladov.