EKONOMIKA VÝROBY MLIEKA v SR v roku 2022

Mliekarne zaplatili v roku 2021 za nákup surového kravského mlieka 269 mil. eur, v roku 2022 to už bolo viac ako 358 mil. eur. Medziročne tak mliekarne zaplatili za mlieko o 34 % viac. Ani tento nárast však nekopíroval v odbytovej cene nárast ceny mlieka, nie to ešte nárast energií, miezd alebo nákladov na pohonné hmoty.

“Chovatelia dojníc môžu uplynulý rok hodnotiť ako jeden z tých úspešnejších a rok zakončili chovatelia vo výraznejšom pluse”

Za zvyšovaním cien mlieka musíme hľadať vplyv udalostí uplynulého roku, ako je inflácia, energetická kríza, sucho a horúčavy, ale aj výrazný tlak na znižovanie celkového investičného dlhu. Sucho sa podpísalo pod obrovský výpadok produkcie, ale aj zhoršenie kvality krmovín, hlavne kukurice na siláž. Deficit zrážok spôsobil u kukuríc na siláž nízky vzrast a v mnohých prípadoch rastliny vôbec nenasadili klasy, a ak nasadili, tak neprišlo k dostatočnému opeleniu, čo opäť spôsobilo výpadok kukuričného zrna. Naviac vysoké denné teploty spôsobili rýchly vzostup sušiny kukuríc zasychaním rastlín zdola, či spálením vrchných listov, čo vo veľkej miere ovplyvnilo stráviteľnosť vlákniny a organickej hmoty. Výpadok v produkcii kukurice na zrno podniky odhadli na takmer 50 %. Zaznamenané boli aj straty v objeme pri jednoročných (–42 %) a viacročných krmovinách (–43 %), ako aj pri trvalých trávnych porastoch (–50 %). Doplnenie sacharidovej zložky kukuričnej siláže suchou kukuricou alebo vlhkým kukuričným zrnom spôsobilo ďalší nárast nákladov. Z tohto dôvodu prvovýrobcovia mlieka privítali mimoriadne zdroje na zmiernenie dopadov sucha na živočíšnu výrobu a objemové krmoviny. Vplyvom vysokých teplôt bol zaznamenaný aj pokles denných dodávok mlieka a zhoršenie reprodukčných ukazovateľov, čo sa následne premieta v roku 2023.

Preto sme sa pozreli, ako tieto skutočnosti ovplyvnili ekonomiku produkcie mlieka v roku 2022. Výsledky sú zosumarizované v tabuľke 1. Priemerný stav dojníc na sledovaných farmách bol 383 kusov s priemernou dennou dodávkou mlieka 25,06 kg na kravu a s rea­lizačnou cenou 43,30 eurocentov za kg mlieka. Trhový podiel mlieka dosiahol 98,9 %. Celkové vlastné náklady (CVN) predstavovali na kravu 11,79 /kŕmny deň, resp. 47,06 eurocentov za kg mlieka a po odpočítaní nákladov na vedľajšie výrobky predstavovali CVN na kravu hodnotu 11,06 € a 44,13 eurocentov na kg mlieka. Poľnohospodárske podniky vykázali stratu –0,83 eurocentov bez dotácie zo strany štátu a po zarátaní dotácie 5,73 eurocentov na kg mlieka vykázali zisk 4,90 eurocentov za kg mlieka. Zarátaním tržieb za predané kravy 2,92 eurocentov za kg mlieka sa zisk zvýšil na 2,09 eurocentov bez dotácii a s dotáciou v roku 2022 na 7,82 eurocentov za kg mlieka. Najvyššiu nákladovú položku predstavujú náklady na krmivá (vlastné a nakú pené) na úrovni 5,00 € na kŕmny deň (42,4 % z CVN). Podielom nákladov na krmivá z celej štruktúry nákladov predstavujú 30 % vlastné a 12,30 % nakúpené krmivá s ich vzájomným podielom 70,80 % a 29,20 % (3,54 € a 1,46 €) a celkové náklady na krmivá predstavujú 19,93 eurocentov na kg mlieka. Druhou najvyššou položkou v poradí je réžia celopodniková (1,11 €/kravu, resp. 9,40 % z CVN) a treťou položkou sú mzdové náklady (1,06 €/kravu, resp. 9,00 % z CVN).

Podľa údajov MPRV SR v roku 2022 dosiahol priemerný počet dojníc v Slovenskej republike 117,1 tis. ks, čo je v porovnaní s rokom 2021 pokles o 2,4 tis. ks (2,00 %). Priemerná úžitkovosť v roku 2022 predstavovala 8 016,24 kg na dojnicu, v porovnaní s rokom 2021 sa priemerná úžitkovosť na dojnicu zvýšila o +234,32 kg (3,00 %). V roku 2022 sa v Slovenskej republike vyrobilo 938,38 tis. ton surového kravského mlieka, v porovnaní s rokom 2021 sme zaznamenali nárast objemu produkcie mlieka o 8,56 tis. ton (0,90 %).

Nemenej zaujímavý je aj fakt, že ak v roku 2017 bolo prvovýrobcov mlieka 435, tak v roku 2022 to už bolo len 338, čo je pokles o 97 prvovýrobcov a pri porovnaní rokov 2022–2021 je pokles o 20 prvovýrobcov mlieka (PPA, 2023). Z tohto počtu je viac ako polovica tvorená poľnohospodárskymi družstvami.

Nakúpené množstvo surového kravského mlieka v roku 2022 v triede kvality Q predstavovalo 613,75 tis. ton, čo je v porovnaní s rokom 2021 nárast o 18,73 tis. ton (3,10 %). V I. triede kvality v roku 2022 nakúpili prvonákupcovia 203,33 tis. ton, čo bolo v porovnaní s rokom 2021 menej o 14,86 tis. ton (6,80 %). Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka v roku 2022 predstavovala 43,49 €/100 kg. Priebeh vzostupu cien znázorňuje graf. V medziročnom porovnaní sa priemerná cena zvýšila o 10,84 €/100 kg (33,2 %). Obsah tuku v nakúpenom kravskom mlieku bol 3,79 % a obsah bielkovín 3,37 % a medziročne sa takmer ich obsah nemení. Odhadovaná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v SR v roku 2022 bola na úrovni 187,7 kg na obyvateľa. Medziročne by sa tak znížila o 1,3 kg na obyvateľa (0,70 %).

Prehľad nákladov na vybrané krmivá je uvedený v tabuľke 2. Z uvedených údajov o hlavných objemových krmivách je zreteľné, že produkcia 1 tony siláže z bielkovinových zdrojov (lucerna, ďatelina) bola ohodnotená na 34,90 €, kukuričná siláž na 33,90 € a siláž jednoročných krmovín na 31 €. Silážované vlhké kukuričné zrno bolo ohodnotené na 126,70 €.

Porovnanie strát kráv a prvôstok za celú laktáciu, ako aj straty do 90. dňa laktácie sú uvedené v tabuľke 3. Sledovanie výskytu metabolických porúch do 90.  dňa poukazuje na kvalitu tranzitného obdobia a u prvôstok na kvalitu odchovu jalovíc.

Dôležitým ukazovateľom pre manažérov fariem je ukazovateľ ekonomickej efektivity chovu mliečneho dobytka s označením IOFC (Income Over Feed Cost) a je definovaný ako rozdiel príjmov za predané mlieko a nákladov na krmivá (tabuľka 4). Umožňuje optimalizovať náklady na krmivá, ktoré predstavujú 42,40 % z celových vynaložených vlastných nákladov. Ukazovateľ IOFC odráža výšku produkcie mlieka, cenu mlieka a krmív. V roku 2022 dosiahol ukazovateľ IOFC hodnoteného súboru hodnotu 5,85 €.

Zaujímavý je pohľad na zdravie mliečnej žľazy, reprodukčných a produkčných ukazovateľov. Na základe údajov kontroly úžitkovosti (tabuľka 5) vo vybraných chovoch bol priemerný počet somatických buniek (PSB) 294 tisíc/ml a priemerné lineárne skóre somatických buniek (LS) 2,70. Cieľom chovateľa je dosiahnuť, aby zdravá mliečna žľaza neprodukovala viac ako 200 tisíc SB/ml a LS udržiavať pod hodnotu 2. Zahraničné výskumy však ukazujú, že fyziologická hodnota PSB pre zdravú dojnicu sa pohybuje na úrovni menej ako 100 tisíc SB/ml mlieka. Počet somatických buniek väčší než 200 tis/ml mlieka poukazuje na infekciu vemena. Pre pochopenie lineárneho skóre, potrebujeme poznať vzťah medzi počtom somatických buniek a stratou produkcie mlieka, ktorý nie je vyjadrený lineárne. Lineárne skóre zodpovedá zdvojnásobeniu počtu somatických buniek pre každý numerický skok v lineárnom skóre. Každý nárast počtu SB o 50 tisíc znamená stratu na produkcii cca 1,36 kg mlieka. Lineárne skóre podstatne lepšie vyjadruje stratu mlieka než počet somatických buniek.

Priemerný počet laktačných dní (LD) úzko súvisí s dĺžkou obdobia státia na sucho a je dobrým ukazovateľom reprodukčnej účinnosti a manažmentu stáda. Priemerný LD by mal byť 160–170 dní. Spodná hodnota platí pre strakatý dobytok, vyššia pre holsteinsky dobytok.  Vyšší LD ako 200 indukuje reprodukčný problém, pretože vysoká hodnota má za následok nižšiu celoživotnú produkciu mlieka na kravu v dôsledku dlhých laktácii a dojenia kráv v závere laktácie. Krátka laktácia znižuje celoživotnú úžitkovosť v dôsledku dlhého obdobia státia na sucho. U chovateľov bol priemerný LD vyšší ako požadovaný, a to 177,60 dní.

Hodnotenie dĺžky medziobdobia (MO) je výberovým kritériom pre plodnosť. Dĺžku medziobdobia podmieňuje: inseminačný interval, čo je obdobie od otelenia po zapustenie, servis perióda (SP), čo je obdobie od otelenia po oplodnenie (výborná do 60 dní, optimálna do 90 dní, uspokojivá do 110 dní) a dĺžka teľnosti. Plodnosť kráv podľa dĺžky medziobdobia môžeme hodnotiť nasledovne: do 375 – veľmi dobrá, 376–400 je dobrá, 401–430 málo vyhovujúca, nad 430 dní je plodnosť neuspokojivá. MO úzko súvisí s priemerným laktačným dňom v stáde, ktorý má veľký vplyv na produkciu mlieka. MO určuje rýchlosť obnovy stáda, tzn., koľko teliat sa narodí ročne. So zvyšujúcim sa medziobdobím rastie počet dojníc, ktoré vyradíme zo stáda z dôvodu reprodukčných problémov. Medziobdobie v hodnotených podnikoch dosiahlo úroveň 389 dní, čo je vyhovujúci ukazovateľ. Ideálne je dosiahnuť MO 360 dní pri viac ako 75 % kráv (bez kráv, ktoré prerušili graviditu).

Pregnancy rate (podiel teľných kráv) sa počíta z podielu inseminovaných plemenníc (Insemination rate) a úspešnosti inseminácie (Conception rate) za 21 dní. Za dobrú hodnotu je možné považovať každý údaj nad 20 % (celoročný priemer). V prípade striktného dodržiavania synchronizačných protokolov je možné dosiahnuť aj hodnoty nad 30 %. Poskytnutý údaj PR v hodnotenom súbore mal hodnotu 29,6 %. Požadovaný parameter inseminačného indexu u jalovíc by mal dosahovať hodnotu <1,50, u kráv <1,80. V chovoch sa dosiahli v rovnakom poradí hodnoty inseminačného indexu 1,60 a 2,20, čo naznačuje mierne zhoršenie reprodukčných parametrov. Posledným parametrom bola denná produkcia mlieka na všetky kravy (27,0 kg/deň) a kravy dojené (30,9 kg/deň).

V prieskume sme sa zaujímali aj o kvalitu odchovu teliat na poľnohospodárskych podnikoch cez úhyny teliat a dobou skrmovania mledziva a mliečnej kŕmnej zmesi, ako aj o vek teliat pri odstave. Výsledky sú uvedené v tabuľke 6. Chovatelia dojníc môžu uplynulý rok hodnotiť ako jeden z tých úspešnejších a rok zakončili chovatelia vo výraznejšom pluse. Prijateľné nákupné ceny spolu s rozumne nastavenou podpornou politikou môžu prispieť k stabilizovaniu počtu dojníc.