Nie je to ešte tak dávno, keď sa ešte pred tridsiatimi rokmi na Slovensku chovalo 559 tisíc dojníc a vyprodukovalo sa viac ako dve miliardy litrov mlieka ročne. V súčasnosti na Slovensku klesol stav dojníc na necelú štvrtinu stavov (125 848 ks) a produkcia mlieka poklesla na polovicu. Tri mliečne krízy a jedna maslová za posledných desať rokov spôsobili úbytok producentov mlieka. Zo 780 chovov, ktoré produkovali mlieko, ostalo aktívnych k 31. 12. 2019 už iba 396 chovov, ktorých produkcia mlieka tvorí jedno percento z celej EÚ.
Poľnohospodárov na Slovensku však môže tešiť aspoň výrazný nárast priemernej úžitkovosti dojníc. Pokiaľ priemerná úžitkovosť na prelome osemdesiatych rokov dosahovala 3 764 litrov ročne na kravu, tak aktuálna úžitkovosť sa približuje k 7 300 litrom.
Priemerná slovenská úžitkovosť je tak vyššia ako je priemer štátov EÚ. Za týmto je potrebné vidieť hlavne zlepšenie genetiky, produkčných a reprodukčných ukazovateľov a aj chovateľskej disciplíny.
Pri chove dojníc zostávajú tak už len tí, ktorí to myslia s poľnohospodárstvom vážne a ktorí si uvedomujú, že rastlinná a živočíšna výroba sú prepojené nádoby a patria k sebe z hľadiska zachovania pôdnej úrodnosti.
V roku 2019 priemerné mesačné nákupné ceny mlieka v SR klesali od januára až do augusta z 32,58 €/100 kg na 30,95 €/100 kg, kde sa odrazili od dna a do konca roka stúpali a v decembri skončili na 32,64 €/100 kg (graf 1).
Priemerná veľkosť sledovaných chovov v roku 2019 (tabuľka 1) predstavovala 261 dojníc s priemernou dodávkou mlieka 21,49 kg na kravu s realizačnou cenou 0,3189 €/kg mlieka. Celkové vlastné náklady na kravu dosiahli úroveň 9,27 €/kŕmny deň, resp. 0,4314 € na kg predaného mlieka. Celkové vlastné náklady po odpočte vedľajších výrobkov sa znížili na 8,42 €/kravu a na 0,3920 €/kg mlieka. Poľnohospodárske podniky dosiahli stratu 0,0731 € na kg mlieka. Zarátaním priamych dotácii vo výške 0,0522 €/kg mlieka sa výrazná strata mierne znížila, ale stále bola v zápornom salde -0,0208 €/kg mlieka.
V nami hodnotenom súbore fariem bola dodávka mlieka 7 843 kg mlieka na kravu a rok, a ak pripočítame aj skŕmené mlieko, potom od jednej dojnice dostaneme 8 048 kg mlieka za rok.
Percentuálne rozdelenie nákladov na krmivá tvorilo najväčšiu položku z celkových vlastných nákladov, a to až 38,4 % a podiel vlastných a nakúpených krmív je blízky k pomeru 1,87 : 1 (vlastné 25 % a 13,4 % nakúpené krmivá z celkovej štruktúry, resp. 65,1 %: 34,9 %). Tieto náklady sa podieľajú významnou mierou na celkových vlastných nákladoch pri výrobe mlieka.
Nákladový strop pre chovy činil 6,85 € na kŕmny deň. Minimálna úžitkovosť pre dosiahnutie nulovej rentability by v tomto prípade mala dosiahnuť 26,44 kg na kŕmny deň (+ 4,95 kg), čo predstavuje ročnú produkciu mlieka od dojnice na úrovni 9 650 kg (+1 807 kg).
Údaje zoradené z posledných 5 rokov poukazujú, že sa jedná o ekonomicky úspešnejší rok, kde realizačná cena mlieka a priame dotácie výrazne pomohli znížiť stratu (tabuľka 2).Pre lepšiu predstavu o úrovni našich chovov sú v Tabuľke 4 uvedené straty kráv, prvôstok a MD. Najbolestivejšia je pre chovateľa strata kráv do 90. dňa laktácie a strata kráv na prvej laktácii. Pre dobrú ekonomiku výroby mlieka je potrebné tieto straty eliminovať na únosnú mieru, čo môže položku odpisu dojníc veľmi významne ovplyvniť.
Taktiež je to aj vizitkou zvládnutia výživy v tranzitnom období. Vysoké brakovanie kráv nad 35 %, ako aj nízke brakovanie nie je žiaduce. Pri brakovaní kráv 30 %, by mal nastať prebytok odchovaných jalovíc. V prípade, že vysokoteľné jalovice nepredávame a stádo kráv sa nerozširuje, môže sa sprísniť selekcia jalovíc, už v mladšom veku, čím sa zníži nákladovosť v odchove jalovíc a urýchli sa genetický pokrok v stáde.
V posledných rokoch sa na hodnotenie príjmu finančných prostriedkov nad cenu krmiva používa ukazovateľ IOFC (tržby za mlieko znížené o náklady na krmivá), uvedený v tabuľke 5. Sledovaním tohto ukazovateľa vytvárame predpoklad na ekonomickú mliečnu produkciu, pričom je IOFC ovplyvnený cenou mlieka a cenou krmív. Cieľom je mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu ostatných nákladov v chove dojníc. Prakticky sa od mesačných tržieb za mlieko odrátajú náklady na krmivá a rozdiel sa podelí kŕmnymi dňami všetkých dojníc za daný mesiac. Pre pokrytie všetkých ďalších nákladov (hranica rentability) je potrebných cca. 3,5–4 € na kŕmny deň.
V roku 2019 boli vyplatené podpory na welfare 130 € na kravu, priame platby vo výške 298,5 € na kravu a dotácia na zelenú naftu (normatív pre dojnice 146,22 l/ks, jalovice 83,96 l/ks, teľatá 30,88 l/ks, výkrm 89,91 l/ks, s koeficientom 0,3470 EUR na množstvo nafty určené v normatíve).
V najbližších rokoch stojí pred producentami mlieka ešte jedna veľká výzva, a to ako zabezpečiť chod fariem z dôvodu nedostatku pracovníkov, prirodzenej obmeny pracovníkov a neochote mladých ľudí pracovať v živočíšnej výrobe nielen z ekonomických dôvodov, ale aj z dôvodu málo atraktívneho pracovného prostredia na mnohých podnikoch. Takmer tri štvrtiny objektov pre dojnice bolo postavených v 50. až 80. rokoch minulého storočia. Preto bude potrebné investovať aj do nových objektov s novými technológiami, ktoré pomôžu zlepšiť welfare, chovný komfort a tím i celkovou efektivitu výroby mlieka.
Ing. Ľubomír Guspan
garant pre výživu HD
