Každý rok sa poľnohospodári pripravujú na jednu z najdôležitejších aktivít a tou je príprava kvalitných objemových krmív. Predstavujeme si pod tým chutné, hygienicky nezávadné krmivo s vysokou výživnou hodnotou. Na výrobu samozrejme vplýva nespočetné množstvo faktorov, od poveternostných podmienok v daný rok, cez zber plodiny vo vhodnej fenologickej fáze, správnej sušiny a tomu prispôsobenej dĺžke rezanky, až po voľbu správneho technologického postupu. Tento článok bude venovaný práve tejto problematike. Správnymi rozhodnutiami vieme pozitívne ovplyvniť výrobu senáží a zaistiť tak kvalitu na kŕmnych stoloch a v žľaboch.
Výroba senáže je komplexný proces, pri ktorom naozaj všetko so všetkým súvisí a jedna vec nadväzuje na tie ďalšie. Je preto potrebné sa na to dostatočne pripraviť a robiť rozhodnutia na základe zvolenej plodiny. Každá plodina má svoju povahu, teda kedy je vhodné zvoliť termín zberu, pri akej sušine, aké vysoké strnisko ponechať a následne správne vybrať inokulant, ktorý zabezpečí rýchlu a kvalitnú fermentáciu. Voľba konzervantu závisí od spomenutých faktorov. Predovšetkým od druhu plodiny a výšky sušiny.
Sušina a dĺžka rezanky
Obsah sušiny má nezastupiteľnú úlohu na vlastný priebeh fermentácie a na jej výslednú kvalitu. Má najvýznamnejší vplyv na intenzitu biochemických premien v priebehu fermentácie.
Pri tvorbe senáže je veľmi dôležité nechať hmotu zavädnúť do ideálnej hodnoty sušiny. Príliš nízka sušina bude neskôr v procese senážovania znamenať odtok senážnych štiav (odtok živín) a búrlivejšiu fermentáciu poznamenanú väčšou tvorbou kvasných produktov, hlavne kyseliny octovej. Na druhej strane príliš vysoká sušina spôsobí ťažšie utláčanie hmoty, uzavrie sa veľmi veľa vzduchu a to priaznivo vplýva na tvorbu nežiadúcej aeróbnej mikroflóry, senáž sa zahrieva, hnedne a často plesnivie. Vysoké hodnoty sušiny znamenajú taktiež lignifikáciu rastliny, jej zdrevnatenie, ťažšiu stráviteľnosť a nižší obsah živín.
V tabuľke 1 sú uvedené odporúčané dĺžky rezanky prispôsobené hodnotám sušiny. Mokrejšia hmota s nižšou sušinou bude potrebovať rezanku dlhšiu. Minimalizuje sa tak odtok štiav zo senáže. Na druhej strane, hmote s vyššou sušinou nastavíme rezanku kratšiu, lepšie z nej tak vytlačíme vzduch v procese utláčania. K jednotlivým sušinám je uvedený aj vhodný typ inokulantu z našej ponuky.
Čistota hmoty
Na to, aby sme vytvorili naozaj kvalitnú senáž, musíme dbať aj na jej čistotu. Kontaminácia zeminou a inými nečistotami, ktoré sa počas kosby a zberu dostanú do hmoty, spôsobujú zvýšené riziko tvorby klostrídií. Preto je dôležité rozhodnúť o tom, aké vysoké strnisko ponecháme. Radšej zvoliť strnisko vyššie (cca 9 cm), aby hmota, ktorá bude určitý čas ležať na poli a zavädať, bola dostatočne oddelená od zeme. Obmedzí sa vplyv pôdnej vlhkosti na proces uvädania, nedostanú sa tak nečistoty do hmoty, a hlavne, omnoho lepšie začne porast regenerovať a opäť obrastať.
Na čistotu nesmieme zabudnúť ani pri procesoch navážania hmoty do senážnych jám a pri jej utláčaní. Pri vjazde mechanizmov na hmotu dbajme na ich čistotu. Zablatené kolesá vnášajú nečistoty a vznikajú tak priaznivé podmienky pre rozvoj baktérií, ako sú spomínané klostrídie, ktoré fermentujú kyselinu mliečnu a cukry na nežiadúcu kyselinu maslovú. Spóry klostrídií sa nachádzajú hlavne v pôde, preto je pri plodinách zavädajúcich na poli obzvlášť dôležité rozhodnúť sa, akú výšku strniska ponecháme. Niekedy je lepšie ubrať z kvantity na úkor kvality.
Správny technologický postup
Všetky kroky, ktoré sa vykonajú pred navážaním hmoty do jamy, môžu byť zvládnuté bez jedinej chyby, ale mnohokrát sa pochybí práve pri uskladňovaní hmoty. Počasie mohlo priať, plodina bola pokosená v ideálnom fenologickom štádiu, hmota sa nechala zavädnúť do vhodnej úrovne sušiny, nebola znečistená pôdou a inými nečistotami. Bola by preto škoda pokaziť si to v procese, ktorý vieme najviac ovplyvniť.
Dĺžka naskladňovania môže podstatne ovplyvniť kvalitu senáže a hodnotu strát energie. Pri predlžovaní naskladňovania je hmota vystavená pôsobeniu kyslíka, čo aktivuje aeróbnu mikroflóru. Takáto hmota sa zahrieva a získava hnedé sfarbenie. Každé prerušenie senážovania je vizuálne badateľné na profile senáže skaramelizovanou hnedou až tmavohnedou vrstvou, spôsobenou oxidmi dusíka a vzniknutej kyseliny dusičnej za prítomnosti vody.
Správne a dostatočne dlhé utláčanie hmoty je tiež dôležitým krokom. Krátke utláčanie spôsobí uzavretie vzduchu do senážnej hmoty a tým vytvorí podmienky pre rozvoj plesní. Takéto plesnivé ložiská sa prakticky pri kŕmení odstrániť nedajú a tým sa nebezpečné mykotoxíny dostávajú až do kŕmnej dávky. Preto je potrebné rovnomerne rozvrstviť hmotu, pri utláčaní jazdiť pomaly a dostatočne dlho a poriadne utláčať aj popri stenách jamy.
Hmota je navezená, utlačená, už ostáva len posledný krok – hermetické uzavretie. Na trhu existuje mnoho plachiet v rôznom farebnom prevedení, avšak nie všetky obsahujú kyslíkovú bariéru. Ideálne je použiť plachtu aj na bočné steny jamy, aby došlo k čo najlepšiemu obmedzeniu prístupu kyslíka a neprenikaniu zrážkovej vody do hmoty, čo býva častou príčinou strát v okrajových vrstvách. Následné zaťaženie plachiet býva v praxi často podhodnocované. Je to naozaj posledný krok, ktorý by sa nemal zanedbávať. Zaťaženie môže byť prevedené pneumatikami, panelmi, vrecami s pieskom či balíkmi slamy. Spôsobov je mnoho. Nafúknutie fólií je dôkazom kvalitného zakrytia a vytvorenia anaeróbnych podmienok. Fermentačný proces a tvorba plynov spojená s týmto procesom postupne klesá, ale nafúknuté fólie možno pozorovať ešte niekoľko dní po ukončení procesu senážovania.
Ak senáže uskladňujeme vo vakoch a balíkoch, dbáme na ich správne umiestnenie. Vhodné sú rovné, pevné plochy, kde nemôže dôjsť k narušeniu obalu vaku alebo balíka, ktoré spôsobí znehodnotenie krmiva. Vaky plníme rovnomerne, aby nevznikali nerovnosti. Väčšinou je to dôsledok nehomogénnej hmoty a nerovnomerného podávania hmoty na stôl lisu. Na obalenie balíkov použijeme aspoň 4–6 vrstiev fólie. Počet vrstiev nižší ako 3 je pre proces fermentácie nedostatočný a hrozí väčšie riziko pretrhnutia pri naskladnení balíkov a ich ďalšej manipulácii.
Kontrolné body
Rekapitulácia bodov, ktoré vieme ovplyvniť svojimi rozhodnutiami a tým prispieť ku vytvoreniu čistého, chutného a kvalitného krmiva pre naše zvieratá. Samozrejme nám pri tom pomáha alebo naopak sťažuje podmienky neovplyvniteľné počasie.
termín zberu, vhodná
fenologická fáza
výber inokulantu
výška strniska
úroveň sušiny
dĺžka rezanky
kontaminácia pri zbere
rovnomerné a dôsledné
utlačenie hmoty
kvalitné a dokonalé zakrytie
Záver
Vytvorenie kvalitného krmiva je určite cieľom nás všetkých. Kvalitné krmivo je chutné krmivo a chutné krmivo znamená príjem sušiny. Dajme si záležať na tom, čo dodáme zvieratám na kŕmny stôl – tisíckrát nám to vrátia.
Autor článku
Ing. Viola Skybjaková
Špecialista pre výživu hospodárskych zvierat