Základy poľnohospodárskeho družstva sa datujú do obdobia kolektivizácie, kedy družstvo vzniklo zlúčením troch JRD – Ludanice, Mýtna Nová Ves a Chrabrany. V roku 1992 sa družstvo pretransformovalo a samostatne vstúpilo do dnešnej podoby. V roku 2016 sa stalo členom skupiny vedenou spoločnosťou Agrofert. V čele spoločnosti stojí riaditeľ družstva, Ing. Marek Košecký, ktorý prevzal túto funkciu pred jeden a pol rokom z pozície agronóma.
Spoločnosť obhospodaruje 1 770 ha poľnohospodárskej pôdy (všetko orná pôda) v katastri obce Ludanice, Chrabrany a Mýtna Nová Ves. Priemerný ročný úhrn zrážok 600 až 700 mm zabezpečuje dostatočne vlhkú klímu a priaznivé vlahové pomery v pôde, so zastúpením pôdnych typov, ako sú hnedozem, pseudoglejovitá hnedozem a fluvizem. „V tomto roku sme zasiali a zberali úrodu z 910 ha určených pre obilniny (pšenica, jačmeň), repku z 260 ha a cukrovú repu zo 150 ha. Vo výrobe objemových krmív sme sebestační. Lucerna je zberaná z plochy 145 ha a už po niekoľko rokov pestujeme pre potrebu ŽV na ploche 45 ha pšenicu jarnú na siláž. Kukurica sa pestuje na ploche 140 ha a pre naplnenie krmovinovej základne pre ŽV silážujeme 4 200 ton ročne. Družstvo pri dodržiavaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky vyčlenilo na neproduktívne plochy a biopásy 5 % z výmery, čo predstavuje takmer 89 ha neosiatej plochy. Dosiahli sme výnos pšenice 8 t/ha, jačmeňa 6,5 t/ha, repky 4 t/ha, avšak výnos hrachu bol nízky, len 1,7 t/ha. Pri lepších výnosoch z hektára majú tento rok ceny komodít klesajúcu tendenciu. Vykonávame 4 kosby lucerny, v priaznivých rokoch až 5 kosieb lucerny. Na hnojenie používame organické hnojivá, ktoré dopĺňame podľa potreby priemyselnými hnojivami. Investujeme do novej techniky, ako napríklad kontajnerový nosič na odvoz maštaľného hnoja, rezačka a rozmetadlá maštaľného hnoja. V agrotechnike nachádzajú svoje uplatnenie minimalizačné a pôdoochranné technológie,“ uviedol riaditeľ družstva.
Farma dojníc
Skúsení zootechnici Martin Cigáň a Ing. Zuzana Skopalová majú pod dohľadom farmu dojníc, kde pôsobia už takmer sedem rokov. Cieľavedomými krokmi odstraňovali nedostatky a zavádzali opatrenia, ktoré priniesli efekt v podobe zvýšenia produkcie mlieka a reprodukcie. Od roku 2016 stúpla produkcia na farme dojníc o takmer 10 litrov na ustajnenú dojnicu na dnešných 29 litrov mlieka.
Na farme je chovaných 820 ks zvierat, z ktorých je 420 dojníc. Zastúpenie čistého podielu holsteinskej krvi má 81 % dojníc, zvyšok je zastúpený mliekovými krížencami. Sú tu ustajnené všetky kategórie hovädzieho dobytka bez realizovania výkrmu.
„Najmladšie teľatá sú ustajnené v búdkach pod prístreškom. Teľatá po narodení odvážame čo najskôr od matky, osušia sa, ošetrí sa pupok a sú napojené rozmrazeným mledzivom od starších kráv v množstve 2–3 litre. Kvalitu mledziva meriame hustomerom a kvalitu značíme na obal. Od 2. do 9. dňa sú teľatá napájané nezrelým mliekom v množstve 3 l dvakrát denne a následne prechádzajú na kŕmenie MKZ dvakrát denne v celkovom množstve 1 kg MKZ, ktorá sa dávkuje teľatám prostredníctvom MilkTaxi 60 dní. Už na druhý deň je predkladaná TKŠ ad libitum pri súčasnom podávaní vody pre zabezpečenie dostatočného prírastku hmotnosti. Odstav od mlieka prebieha cca 10 dní znižovaním množstva mlieka na 4 litre denne, pri podávaní TMR od kráv, v búdkach zostanú ešte týždeň na granulovanej KZ a TMR. Z búdok sú presunuté do spoločných kotercov v maštali, kde sú pod kontrolou do 5 mesiacov na TKŠ a TMR. V 6. mesiaci sú presunuté do maštale pre odchov MD, kde zotrvajú podľa vekových kategórií do veku 22 mesiacov. Býčky sa nevykrmujú, ale sa predávajú vo veku 14 dní. Jalovice sú inseminované vo veku 13 mesiacov o hmotnosti 380 kg. Vyhľadávanie ruje je vizuálne. Po prvej inseminácii je zabrezávanie jalovíc 65 % a po všetkých insemináciách 62 %. Pri nadbytku jalovíc sú VTJ ponúknuté na predaj,“ informoval zootechnik Martin Cigáň.
Jalovice sa na farme telia v priemere vo veku 23 mesiacov. Dobrovoľná čakacia doba je 72 dní, potom nasleduje reprodukčný program Presynch. Prvé inseminácie u kráv majú úspešnosť 58 %, po všetkých insemináciách 47 %. Priemerné medziobdobie dosahuje u kráv 383 dní, servis perióda 101 dní a inseminačný interval 73 dní. Priemerný laktačný deň evidujú na farme v dĺžke 180 dní. Využila sa tu príležitosť realizovať embryotransfer 20 embryí z výzvy Nukleus 2023. Doteraz boli zo 6 zavedených embryí úspešne potvrdené 3 kusy implantovaných embryí. Selekcia je uplatňovaná u kráv, ktoré nevykazujú optimálne parametre zdravotného stavu, reprodukcie a úžitkovosti. Výška brakovania kráv v stáde dosahuje 35 %.
„Inseminovanie jalovíc a kráv realizujeme cez služby, ultrazvukom vyšetrujeme na 32. deň od inseminácie. Zaviedli sme pravidelné týždenné hodnotenie zdravotného stavu a produkcie kráv prvé týždne po otelení, čo nám pomohlo znížiť vyraďovanie kráv do 90 dní od otelenia. Dopredu nás posúvajú Kontrolné dni na farme, ktoré sa vykonávajú v mesačných intervaloch. Aktuálne dosahujeme na farme úžitkovosť na úrovni 29 litrov na ustajnenú dojnicu pri dojení 2x denne. Produkčné kravy sú umiestnené v dvoch maštaliach s boxovým ustajnením a nastielaním slamou pre maximálne pohodlie oddychujúcich zvierat. Lôžka sa dezinfikujú vápnením v oblasti vemena. Maštale sú v rekonštrukcií. Inštalujeme nové boxy, osvetlenie, headlocky, doplnili sme ventilátory, rekonštruovali sme hradenie v maštali pre kravy v príprave na pôrod a inštalovali sme vo všetkých maštaliach nové vyhrievané hladinové napájačky. Výber preverených býkov do pripúšťacieho plánu prebieha raz ročne. Zameriavame sa na úžitkovosť, zdravie a zložky mlieka. U kráv pri prvej až tretej inseminácii používame inseminačné dávky holsteinských býkov, v ďalšej inseminácii inseminačné dávky mäsových plemien. U jalovíc sú použité na prvú prípadne druhú insemináciu sexované inseminačné dávky,“ dodala Ing. Zuzana Skopalová.
Zasúšanie kráv sa na farme vykonáva na základe výsledkov kontroly úžitkovosti antibiotikami, prebieha vakcinácia proti PI3, BVD a RRSV. Jalovice prevádzajú do pôrodnice mesiac pred a kravy štyri týždne pred otelením, kde sa im podávaná nízkoenergetická – vysokovláknitá kŕmna dávka. Takmer 95 % pôrodov prebieha samovoľne. Natalita teliat dosahuje 95 %. Kravám po pôrode je podávaný dobrovoľný nápoj v množstve 25 litrov, vápnikové bolusy, pred otelením bolusy s obsahom monenzínu kravám s vysokým kondičným skóre, u ktorých je predpoklad výskytu ketóz. Dva až štyri týždne sú dojnice pod dohľadom v skupine rozdoj, pričom sa sleduje výskyt ketolátok v krvi, teplota, naplnenosť bachora, dislokácia slezu, zdravie pohlavných orgánov, končatín a vemena. Problémovým kravám sa podávajú veľkoobjemové drenče maximálne tri dni po sebe. Kravy sa následne prevádzajú do produkčných skupín, pričom sa dbá na to, aby prvôstky a staršie kravy boli ustajnené oddelene.
Kŕmenie produkčných kráv pozostáva z dvoch kŕmnych dávok: pre rozdoj (vrátane kráv na prvej laktácii) a pre vrchol laktácie. Základ TMR je tvorený silážou kukurice, lucerny, bavlníkového semena, lisovaných kukuričných výpalkov, CCM a melasy. V letnom období sa osvedčilo pridávanie pšeničnej siláže pre stabilizáciu mliečnych zložiek. Kŕmna zmes (pšenica, jačmeň, repkový extrahovaný šrot, slnečnicový extrahovaný šrot, sójový extrahovaný šrot, doplnkové minerálne látky) sa skrmuje podľa nastavenej produkcie pre danú skupinu. V KD pre zasušené kravy prevláda obsahom sušiny slama a siláž kukuričná, v menšej miere siláž lucernová a pšeničná. Priamo do voza je doplnená vitamínovo-minerálna zložka. Do TMR príprava na pôrod je pridávaná KZ s obsahom aniontových solí pre prevenciu hypokalcémie po otelení a takmer zo 75 % pozostáva z bielkovinových krmív (REŠ, SEŠ). Z objemových krmív sú zaradené do kŕmnej dávky vždy tie krmivá, ktoré sa nachádzajú v skupine rozdoj. Kŕmne dávky zabezpečuje miešací kŕmny voz Strautmann s dvoma vertikálnymi závitovkami.
„Na produkciu krmív bol uplynulý rok 2022 v našej lokalite problémový. Kukuričná siláž, ktorú sme dorobili, mala veľmi nízky obsah škrobu. Vysoké denné teploty spôsobili, že klasy neboli dostatočne vyvinuté a rastlina usychala na koreni. Taktiež trpela suchom aj lucerna. Prvá kosba lucerny, ktorá nám zvyčajne dáva 50 % pre celoročnú potrebu dobytka, bola len tretinová. Preto sme spokojní, že zber pšenice na siláž na jar prekonal naše očakávanie a vyplnili sme medzeru v nedostatku krmív. Tento rok bol iný. Chladný a daždivý máj bol pre rastlinnú výrobu pozitívnou vzpruhou,“ vysvetlil riaditeľ družstva.
Na farme je kladený dôraz na prevenciu zdravia končatín a vemena. Končatiny sú plošne ošetrené externou firmou 2x ročne. Kúpeľ končatín sa vykonáva 3-krát do týždňa v letnom období, potom 2-krát, v roztoku síranu meďnatého.
Podľa údajov z KÚ dojivosť dosiahla 10 813 kilogramov mlieka. Zložky mlieka v celoročnom priemere sa pohybovali v priemere 3,75 % pre mliečny tuk a pre mliečnu bielkovinu 3,40 %. Mlieko je schladzované na teplotu 4–5 °C v dvoch zásobníkoch s kapacitou 5 tisíc a 9 tisíc litrov mlieka. Odvoz mlieka do mliekarne Rajo v Bratislave prebieha na dennej báze s priemernou dennou dodávkou 12 200 litrov mlieka.
„V tomto roku sme sa zúčastnili Šampionátu holsteinského plemena, kde sme sa umiestnili na 1. mieste v kategórii červený holstein pre 2. a vyššiu laktáciu a na dvoch 2. miestach pre 1. laktáciu a pre 3. a vyššiu laktáciu v kategórii čierny holstein. Tohtoročné horúce leto nám napriek opatreniam zlepšujúcich welfare urobilo škrt cez rozpočet. Ovplyvnilo nám produkciu mlieka, ako aj reprodukciu kráv. Našim cieľom do budúcna je zvýšiť úžitkovosť a kvalitu mlieka, zvýšiť podiel ‘čiernej krvi‘ holsteinského plemena za účelom ďalšieho zlepšenia produkčných vlastnosti dojníc,“ dodala na záver
Ing. Zuzana Skopalová.
Autor článku
Ing. Ľubomír Guspan
garant pre výživu a chov HD
