Suchá sa objavili v tie najmenej vhodné vegetačné obdobia pre dané plodiny, čo mohlo spôsobiť nízke vzrasty plodín, menšie množstvá vyrobeného krmiva oproti minulému roku a aj ovplyvniť kvalitu danej plodiny. Či už hovoríme o lucerne, trávnych miešankách alebo kukurici, vo všetkých spracovateľských procesoch daných surovín sa objavili nedostatky v množstve.
Keď si porovnáme úhrn zrážok pre Západoslovenský (ZS), Stredoslovenský (SS) a Východoslovenský (VS) región uvidíme viditeľné rozdiely oproti minulému roku:
Čo sa množstva hmoty týka, máme ku príkladu farmu PDP Radošovce – Paderovce, kde kukuričná siláž v roku 2021 bola braná z rozlohy 30ha a výnos bol 12687,2 ton hmoty. V roku 2022 sa rozloha kukurice zväčšila na rozlohu 90,46ha, avšak výnos bol 13178,4 ton hmoty. Čo sa senáže trávy a lucerny týka, tak v minulom roku bola rozloha 39,45ha a výnos 5574,40 ton hmoty a tento rok z rovnakej rozlohy 5929, 60 ton. Ďalší príklad máme RD Petrova Ves, kde môžeme vidieť pokles výnosu podľa kosieb lucerny tohto roku – 1. kosba z rozlohy 67,81ha mala výnos 539 ton (7,948t/ha), 2. kosba 369t (5,43t/ha), 3. kosba 88t (1,29t/ha) a 4. kosba už nebola vykonaná, nakoľko sa nevytvorila potrebná hmota. K porovnaniu máme aj dáta z minulého roku – 1. kosba z rozlohy 60,22ha mala výnos 552 ton (9,17t/ha), 2. kosba 638 ton (10,59t/ha), 3. kosba bola určená na seno s výnosom 127 ton (2,11t/ha) a 4. kosba sa z dôvodu nedostatku hmoty nekonala. Pre porovnanie máme aj záznamy zo spracovania kukurice na siláž, ktorá sa minulý rok vyrábala z rozlohy 149,1ha s výnosom 3534 ton (23,7t/ha) a tento rok z rozlohy 115 ha pri výnose 2530 ton (22,0t/ha).
Aby sme zabezpečili dostatok krmiva pre budúci rok, je potrebné straty ďalšej hmoty eliminovať už pri samotnom procese výroby siláže.
Pri jednotlivých výrobných krokoch dochádza ku stratám sušiny, energie, stráviteľnosti a množstva krmiva. Aj keď niektoré straty sú nevyhnutné, dodržaním správnych výrobných postupov je možné celkové straty významne obmedziť a zaistiť si tak kvalitné a dlhodobo stabilné krmivo.
Proces spracovávania plodiny na siláž začína už na poli. Zber hmoty môžeme rozdeliť na zber napriamo a dvojfázový zber, kde hmotu po pokosení necháme na poli zavädnúť pre dosiahnutie optimálnej sušiny (väčšina bielkovinových krmovín). Pri tomto druhu zberu musíme brať ohľad na intenzitu a rýchlosť zavädania. Čím rýchlejšie dosiahneme požadovanú optimálnu sušinu zberanej hmoty, teda čím rýchlejšie zvládneme prechod od krmoviny na poli po zakrytie utlačenej hmoty v silážnej jame, tým viac zachováme energiu, sušinu a stráviteľnosť. Pre skrátenie doby zavädania na pokose je potrebné správne rozhodenie silážovanej hmoty naširoko, správna výška strniska (pre lepšiu cirkuláciu vzduchu pod posekanou hmotou, ≥8cm) a zvolenie vhodného kondicionéra (valcový, prstový). Taktiež samotný proces zberu zavädnutej hmoty môže výrazne ovplyvniť celkové straty. Nešetrná manipulácia môže viezť k odrolom lístkov, teda k strate najcennejšej časti rastliny. Dlhé zavädanie s nízkym strniskom výrazne zvyšuje riziko kontaminácie nežiadúcimi baktériami a zvyšuje obsah popola, čím zvyšuje riziká spojené s kvalitou fermentácie danej siláže. Pri dodržaní všetkých opatrení môžeme stratu hmoty už pri tomto procese výroby znížiť až o 10%.
Keď už sa hmota vozí na jamu, začíname podnikať ďalšie kroky, ktoré vedú k dobrému utlačeniu hmoty a tým k zabezpečeniu adekvátneho anaeróbneho prostredia. Toto prostredie dosiahneme rovnomerným rozložením privážanej hmoty a následným utlačením, ale taktiež pomocou prirodzene prebiehajúcich procesov, pri ktorých sa spotrebováva nadbytočný kyslík za vzniku CO2 (dodýchavanie rastlín), tepla a vody. Teplota sa v silážovanej hmote môže zvýšiť až o 12°C. Ak silážny inokulant neobsahuje baktérie, ktoré zvládajú tento teplotný nárast, fermentácia potom z väčšej časti prebieha iba pomocou divokých kmeňov epifytnej mikroflóry, čo vedie k veľkým stratám na sušine, metabolizovateľnej energie a stráviteľnosti silážovanej hmoty. Takáto fermentácia môže spôsobiť ešte väčší nárast teploty hmoty (až nad 40°C), čo môže viezť k poškodeniu bielkovín, čo ďalej vedie k zníženiu príjmu takejto siláže a zníženiu jej stráviteľnosti. Pri zbere vo vyšších teplotách je odporúčané používať silážne inokulanty s obsahom termostabilných bakteriálnych kmeňov, ktoré sa s nárastom teploty na jame vyrovnávajú lepšie a rýchlejšie pri nich nastáva riadená anaeróbna fermentácia. Ďalšie fermentačné straty závisia od druhu dominantných baktérií. V závislosti od obsahu sušiny v dobe silážovania, množstva odoberania siláže a rýchlosti skŕmenia steny siláže je vhodné použiť buď homofermentatívny alebo heterofermentatívny konzervant za účelom dosiahnutia maximálnej efektivity.
Homofermentatívne prípravky zabezpečujú rýchly pokles pH s cieľom zachovania maximálneho množstva sušiny, metabolizovateľnej energie, stráviteľnosti, avšak pri pomalom odbere siláže môže dochádzať k neželanému zahrievaniu a teda k ďalším stratám.
Heterofermentatívne baktérie vytvárajú viac konečných produktov, ako sú kyselina octová, ktorá inhibuje kvasinky a plesne, ktoré spôsobujú aeróbnu nestabilitu.
Ďalej nastáva fáza utlačenia, zakrytia, skladovania a skrmovania. Dôkladné utlačenie, zakrytie a utesnenie silážnej jamy je základnou podmienkou pre dlhodobé skladovanie a zamedzenie ďalších strát degradáciou siláže. Systém zakrytia musí zabrániť prieniku kyslíku do silážovanej hmoty a tiež zaistiť ochranu proti nepriaznivým podmienkam (dážď, zver). Pokiaľ sa do silážovanej hmoty dostáva vzduch, tak aeróbne organizmy opäť začínajú rásť, čo má za následok zvýšenie pH, stratu stability hmoty, zvýšenie teploty siláže a straty sušiny a energie. Ak sa však utlačí, zakryje a zatesní silážna jama tak ako je potrené, môžeme znížiť celkové straty až o 13%.
Ďalší bod, pri ktorom môžeme minimalizovať celkové straty je spôsob otvorenia a vyberania siláže. Množstvo odkrytého materiálu by malo byť čo najmenšie, aby sa zabránilo zbytočnému zahrievaniu a zvetrávaniu hmoty. Plachtu odkrývame tak, aby sa množstvo odkrytej hmoty skŕmilo do 1 až 2 dní. Najšetrnejším spôsobom vyberania siláže je frézovanie, kedy nedochádza k nežiadúcemu prieniku vzduchu do hlbších vrstiev siláže, pretože sa dosiahne dokonalej roviny silážnej steny a obmedzia sa tak straty na minimum.
Tento rok bol veľmi náročný pre mnohých chovateľov, nakoľko sa museli popasovať s vysokými teplotami, veľmi malými úhrnmi zrážok a teda nedostatkom hmoty na poliach, alebo kvalitou danej hmoty. Ostáva veriť, že budúca sezóna bude pre nás priaznivejšia.
