Chov mäsového dobytka v dnešnej dobe je celkom obľúbeným odvetvím živočíšnej výroby. Chovatelia si ho zvolia pre niekoľko pozitívnych aspektov. Jeden z hlavných je nenáročnosť na chovné podmienky a personál. Lenže ak chováme akékoľvek hospodárske zviera, mali by sme mu zabezpečiť životné podmienky, v ktorých bude mať pohodu, a potom môžeme od neho čakať aj nejaký úžitok. V tomto článku by som chcel chovateľom priblížiť danú problematiku.
Hovädzí dobytok má lepšiu pohodu v chladnejšom prostredí, keďže jeho optimálne teplotné rozhranie sa pohybuje od –6 do 20 °C samozrejme to záleží aj na vlhkosti ovzdušia, optimálne 75 %, a prúdení vzduchu, optimálne od 0,5 do 1,5 m/s. Za posledné roky bolo počasie v zimných mesiacoch výrazne teplejšie a teploty sa len v krátkom období udržia pod bodom mrazu. To znamená, že pôda nie je zamrznutá a dobytok, ktorý je celoročne na pastve, sa tak pohybuje po rozbahnenej pôde. Často je to v oblasti kŕmidiel, kde dobytok leží na sene, ktoré sa takto znehodnocuje, preto je potrebné zabezpečiť suché miesta na oddych, takzvané ležoviská. Preto už viacerí chovatelia zvolili spôsob chovu, ktorý poskytuje aspoň dočasné voľné ustajnenie buď v maštali, alebo pod prístreškom podľa možností, ktoré má chovateľ. Ustajňovacie priestory by mali byť konštruované tak, aby chovateľovi poskytovali čo najviac výhod. Potrebná minimálna plocha pre dospelé zviera nad 24 mesiacov by mala byť najmenej 6 m2.
K základným výhodám patrí:
Lepši prehľad o celkovom stave zvierat, respektíve celého stáda.
Lepšia a jednoduchšia manipulácia so zvieratami.
Stáli prístup k pitnej vode a krmivu.
Produkcia maštaľného hnoja.
Zdravotný stav zvierat by mal byť jednou zo základných priorít chovateľa, k tomu nám dopomáhajú manipulačné chodby a možnosť skupinového rozdelenia stáda. Je potrebné dbať aj na správnu výživu hlavne plemenných zvierat, aby sme ich udržali v dobrej kondícii, najme pri prechode z pastvy na suché objemové krmivo a v období telenia. Vzhľadom na nižšiu zaťaženosť produkcie zvierat je aj potreba na krmivo menej náročná. Základom je kvalitné seno, prípadne trávna siláž bez škodlivých činiteľov, ako sú plesne, vyššie množstvo nestráviteľných látok, ktorých pôvodcami sú napríklad pôda, ktorá sa dostáva do krmiva pri nesprávnom zbere, ale aj prestarnutý porast.
Na vybilancovanie správne nastavenej kŕmnej dávky by mal chovateľ doplniť aj jadrové krmivo (hlavne ak jeho objemové krmivo je horšej kvality), ktoré pri dnešných obstarávacích cenách, nie je veľmi nákladnou položkou. Pre doplnenie vitamínov a minerálnych látok sa odporúča siahnuť po doplnkoch vo forme lizov, ktoré nám doplnia chýbajúcu potrebu vitamínov a minerálnych látok. Zvýšená potreba je predovšetkým v období pred a po pôrode. Druhou alternatívou ako dodať potrebné mikroprvky zvieratám, ak to technologické a technické možnosti dovoľujú, je dodať ich v podobe minerálneho koncentrátu do kŕmnej dávky. Výhodou tohto riešenia je, že si chovateľ vie lepšie kontrolovať príjem MK.
Čo sa týka výživy kráv po otelení, kŕmna dávka by mala byť nastavená tak, aby teľa malo dostatok mlieka, na to by sme sa mali zamerať už v období prípravy na pôrod, čo je obvykle desať až štrnásť dní pred otelením. Mledzivo, je prvé mlieko produkované kravou do maximálne 24 hodín po otelení a je najbohatšie na všetky potrebné živiny, minerálne látky, vitamíny a ochranné látky. Nakoľko je pre teľatá v prvých dňoch života jediným a nenahraditeľným zdrojom živín, je dôležité, aby sa po narodení napilo čo najskôr, pretože v mledzive sa už o 24 hodín obsah živín, resp. imunoglobulínov zníži takmer o polovicu. Príjem protilátok od matky alebo z náhradného zdroja označujeme ako pasívna imunita, protilátky od matky chránia teľa až šesť týždňov. Doba, keď je teľa chránené materskými protilátkami, je závislá od viacerých faktorov manažmentu mledziva a infekčnom tlaku, ktorému je teľa vystavené (hygiena pôrodníc, ustajnenie, hygiena kŕmenia). V prostredí so zlou zoohygienou obsah protilátok v krvi teliat klesá úmerne s tým, aké množstvo spotrebuje organizmus na boj s patogénmi. Vlastné protilátky si teľa tvorí už od druhého dňa, ale ich množstvo je na veľmi nízkej úrovni a zvyšuje sa z jeho vekom. Vlastnú aktívnu imunitu ma teľa funkčnú približne od druhého mesiaca veku. Druhým podstatným faktorom je objem podaného mledziva teľaťu. Objem prijatého mledziva je kľúčový, preto lebo teľa by malo prijať pri prvom napojení min. 150 až 200 g IgG. Je potrebné sledovať prvé pitie teliat, ktoré by malo byť do 3 hodín po narodení, druhý krát treba napájať najneskôr do 6 hodín, do tejto doby by malo byť napojené minimálne dvakrát. Po tomto období sa u teliat výrazne znižuje schopnosť črevnej sliznice vstrebávať gamaglobulíny. Pri teľatách odchovávaných „pod matkou“, treba sledovaním overiť, či ich matka prijala. V prípade, že sa teľa nedokáže samo napiť (nacicať), je treba mledzivo oddojiť a podať teľaťu z fľaše, alebo mať náhradný zdroj mledziva či už v podobe zamrazeného mledziva alebo nášho produktu Mikrop Pure Colostrum, čo je 100% náhrada mledziva. Po prijatí teľaťa matkou, teľa prijíma materské mlieko v takom množstve, koľko ho matka produkuje. Vysoká intenzita rastu teliat, predovšetkým v počiatočnom období, je závislá od mliekovosti matiek. Odporúčané množstvo je minimálne 9 l denne, ak chceme dosiahnuť prírastok 1 kg/deň.
Pre udržanie dobrej pohody v maštali chovateľovi vyplýva ešte jedna dôležitá vec a tou je udržiavanie suchej a čistej podstielky. To znamená, že je potrebné v pravidelných intervaloch pristielať čerstvú slamu, prípadne vymieňať podstielku. Ak si chovateľ zvolí technológiu hlbokej podstielky, bolo by na mieste použiť prípravok na zamedzenie šírenia baktérií v podstielke (takzvaný vysušovač). V našom portfóliu sa nachádzajú hneď dva prípravky a to SANIBLANC alebo CONFORT BED. Takouto prevenciou zamedzíme ochoreniam paznechtov a mliečnej žľazy u kráv.
Všetky tieto postupy pri chove hovädzieho dobytka sú základným štandardom, ktorý si vyžaduje ľudskú námahu, trpezlivosť, ale aj nemalé finančné prostriedky. Ale ak zvieratám doprajete dobré podmienky, oni vám to skôr či neskôr vrátia.
